Zaujímavá novinka na prvom kole dorasteneckej ligy
V Košiciach testovali internetový prenos zo vzpierania

Nový ročník dorasteneckej ligy vzpieračov odštartoval úvodným kolom východnej skupiny v Košiciach. Viac ako výsledky bola tentoraz pre fanúšikov vzpierania zaujímavá technická novinka, s ktorou vyrukovali organizátori z Mestského klubu vzpierania a silových športov. Postarali sa o to, že na Slovensku mal premiéru internetový "live" prenos na ich klubovej stránke www.mvkk.sk.

Aké sú naň ohlasy? - opýtali sme sa hlavného iniciátora tejto myšlienky, šéftrénera vzpieračov MKVaSŠ Košice Štefana Korpu.

"Bohužiaľ, všetko sa nám podarilo spojazdniť až tesne pred súťažou, takže stačil som poslať ´link´ iba niekoľkým priateľom, a zopár z nich sa mi už ozvalo, že to bolo celkom dobré. Už dlhšiu dobu ma lákalo prísť s niečím podobným. Prirodzene, takýto prenos nemá len metodický význam pre trénerov, ale je to aj príležitosť pre rodičov mladých vzpieračov, aby mohli vidieť svoje ratolesti v akcii, najmä pre tých, ktorí nie sú z Košíc. A aby aj inde mohli vidieť, ako sa tu vzpiera a mohli porovnávať, keďže dorastenecká liga je rozdelená na dve časti. Prirodzene, týmto spôsobom by sme chceli upútať aj pozornosť mládeže, ktorá vysedáva pred počítačmi, možno ju takto pritiahneme k nášmu športu. Počas prvého kola dorasteneckej ligy som to v podstate chcel odskúšať, naplno by sme chceli internetový prenos zrealizovať na júnových majstrovstvách republiky seniorov, ktoré bude organizovať náš klub. Potrebujeme tomu urobiť aj trošku reklamu, aby fanúšikovia vzpierania vedeli, kde si to môžu pozrieť. Chceli by sme, aby to malo úroveň, takže urobíme ešte nejaké vylepšenia, napríklad na pozadí súťažného pódia. Bude naň zaostrená iba jedna statická kamera, o využití viacerých kamier neuvažujeme, ale pôjde i zvuk, čo tiež umocní zážitok z prenosu. Samozrejme, nahrávky z týchto súťaží budeme aj archivovať, urobíme kvôli tomu nejaké miesto na serveri."

Kto sa o chystanom prenose včas dozvedel, mohol byť svedkom víťazstva dorastencov MKVaSŠ Košice pred Dianou Orol Ružomberok "A" a Viktóriou Košice, i niekoľkých zaujímavých výkonov najmä v podaní juniorských reprezentantov. "Aj keď najmä v kategórii žiakov náš klub zaznamenáva trošku ústup zo slávy, dorast máme stále dobrý," vraví šéftréner MKVaSŠ Štefan Korpa. "Odišiel síce Peťo Oravec, ale už sa začínajú presadzovať ďalší, napríklad Matej Kováč. Najhodnotnejším výkonom na turnaji bol slovenský dorastenecký rekord Radoslava Tatarčíka z Viktórie, v kategórii nad 94 kg trhol 142 kg. O niečo podobné sa v 94-ke v nadhode pokúšal Maťo Kováč, žiaľ, neúspešne. Sú to osemnásťroční rovesníci, ktorí už vlani reprezentovali Slovensko na majstrovstvách Európy do 17 rokov."

Druhé kolo dorasteneckj ligy bude 8. mája organizovať mestský rival MKVaSŠ, košická Viktória. Najlepších päť tímov po dvoch kolách sa kvalifikuje do finále ligy, ktoré sa uskutoční na pôde najlepšieho družstva v súčte oboch základných kôl.

sobota 3. 4. 2010 23:00 | mat



 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Košické kluby v extralige s medailovými ambíciami

Iba päť klubov, z toho dva košické, bude bojovať o majstrovský titul v extralige tímov vo vzpieraní. Najvyššia súťaž štartuje prvým kolom už tento víkend vo Veľkom Mederi.
KOŠICE. Dnes sa začínajúci nový ročník extraligy mužských družstiev vo vzpieraní bude bez obhajcu titulu VŠK Dukla Trenčín. Po reorganizácii Vojenského športového centra Dukla sa oddiel vzpierania presťahoval do sídla armádneho športu v Banskej Bystrici, no z najvyššej domácej súťaže družstiev sa odhlásil. Viacerí pretekári Dukly však budú hosťovať v extraligových kluboch. O prvenstvo sa tak uchádza namiesto pôvodných šiestich tímov len pätica - ŠK Olympia Bobrov, VK Viktória Košice, MKVaSŠ Košice, WLC Elkop Dolný Kubín a MKVaSŠ Thermál Veľký Meder.

Tri kolá

Extraliga bude v tomto roku trojkolová. Zajtra sa bude o body bojovať vo Veľkom Mederi, druhé kolo sa uskutoční 1. mája v Košiciach a finálové usporiada 30. októbra klub, ktorý bude po prvých dvoch kolách na prvej pozícii. Posledný tím extraligy zostúpi do ligy, pričom jej víťaz získava v roku 2011 právo štartu v najvyššej súťaži. O najvyšších ambíciách môžu hovoriť v Bobrove, prestúpili tam totiž dve známe persóny - dlhoročný slovenský reprezentant a v súčasnosti šéftréner Dukly i reprezentácie SR Rudolf Lukáč a tiež ďalší reprezentant Ondrej Kutlík.

A aké sú ambície dvoch košických klubov na prahu novej sezóny? V extralige štartujú 6-členné tímy, povolené je hosťovanie jedného slovenského a jedného zahraničného pretekára. Stalo sa už pravidlom, že extraligisti siahnu po nejakej posile.

Bez Tkáča, s Palkovičom

"Chceli by sme sa prebojovať do prvej trojky. Náš klub sa oslabil, do Dukly odišiel Richard Tkáč, starší vzpierači skončili, alebo si dávajú pauzu. Družstvo sme tak doplnili juniormi. Tí však s prípravou len začínajú, lepšie výsledky od nich čakáme v ďalších dvoch kolách. To prvé bude ešte rozhárané. V tejto sezóne veľmi na titul nepomýšľame, skôr na medailu. Pomôcť by nám mal reprezentant Palkovič, ktorého sme získali na hosťovanie z Ružomberka, keďže ten neštartuje v súťaži mužov. Na revanš mu zase vypomôžeme našimi juniormi," uviedol tréner MKVaSŠ Košice Štefan Korpa.

Chýba Viktor Gumán, posilou Svrček

O cieľoch druhého košického zástupcu VK Viktória Košice hovorí prezident klubu a jeho tréner Karol Gumán: "Ťažko povedať, aká bude táto sezóna. Veľkým hendikepom je, že nemôžeme rátať s Viktorom Gumánom, ktorý sa zatiaľ ani nepripravuje. Vypadol nám tak líder tímu. Na hosťovanie sme získali Svrčka z trenčianskej Dukly. Po prvom kole sa uvidí, kto je na tom ako. Ale určite máme medailové ambície, hoci už dnes vieme, že veľmi silný bude Bobrov."

sobota 6. 3. 2010 | Tomáš Tóth

 

 

Tkáč v trenčianskej Dukle

TOMÁŠ TÓTH, tomas.tothkorzar.sk

Vzpierač MKVaSŠ Košice Richard Tkáč zmenil klubovú príslušnosť. Na budúcotýždňovom republikovom šampionáte bude ešte v Košiciach hájiť farby klubu, v ktorom pôsobil doposiaľ, no potom už bude dvíhať činky ako člen trenčianskej Dukly. Slovenský reprezentant sa v máji stal jej členom.

KOŠICE. Odchovanca košického vzpierania Richarda Tkáča by ste v týchto dňoch zastihli v Trenčíne. V Dukle podpísal profesionálnu zmluvu, pripravuje sa pod hradom Matúša Čáka.

Vzpiera profesionálne

"Ak som chcel ostať pri vzpieraní a venovať sa mu naplno, tá ponuka prišla vhod. V Košiciach si boli vedomí toho, že mi zmluvu ponúknuť nevedia a potom by som sa musel zamestnať a venovať sa vzpieraniu popri práci, teda už nie naplno a profesionálne," vysvetľuje Rišo čo ho viedlo k tomu, aby zmenil prostredie. Doposiaľ, ako vysokoškolák tieto veci neriešil. No na Ekonomickej fakulte TU v Košiciach ukončil úspešne inžinierske štúdium a tak si musel položiť otázku: ako ďalej?

Tkáč patrí medzi našich perspektívnejších reprezentantov. Rozhodol sa rozvíjať svoj talent tam, kde mu vytvoria najlepšie podmienky. "Vzpieranie nemôžete robiť večne. Neviem ako dlho sa mu budem venovať na najvyššej úrovni, no raz prejdem aj k civilnému zamestnaniu a verím, že využijem nadobudnuté vzdelanie. Teraz som však v Dukle. Mám tu podmienky na rast. Neoficiálne sa mi ako tréner venuje Martin Tešovič, aj keď ten sa teraz pripravuje na olympiádu v Pekingu. Ja už mám prakticky po sezóne."

Na domácom šampionáte ešte za Košice

S košickými farbami by sa chcel na domácej pôde rozlúčiť čo najlepšie. Na budúci týždeň sa môže pokúsiť získať svoj prvý seniorský slovenský titul. "Juniorských mám viac. Uvidíme kto sa predstaví v kategórii do 85 kilogramov. Zrejme aj Rudo Lukáč. Videl som ho na sústredení, viem ako je na tom výkonnostne on a ako ja. Tak neviem, či môžem pomýšľať na zlato. Vlani som ho nezískal, vyhral Trojčák," podotkol Richard.

Na európskom šampionáte v Taliansku dieru do sveta nespravil. Skončil v druhej desiatke. Veril, že nad hlavu dostane viac ako len základné váhy. "Nebol to vydarený šampionát. Mal som natrhnutý stehenný sval. Dalo sa s tým trénovať, ale nešiel som naplno. Bol tu aj strach, že sa môj stav ešte zhorší. A potom mi v Taliansku chýbala sila. Dvihol som len základ a to bolo málo," povzdychol si.

Poduky u vysokoškolákov

V tomto roku má pred sebou ešte jeden vrchol. V Grécku sa v novembri konajú majstrovstvá sveta vysokoškolákov. Aj keď je už čerstvým inžinierom má ešte možnosť štartovať. "Grécko beriem ako vrchol sezóny. Chcem tam urobiť dobrý výsledok. Raz som už medzi vysokoškolákmi súťažil, skončil na siedmom mieste. Pritom rok predtým aj potom by môj výkon stačil na striebro. Nikdy však neviete kto sa na takomto podujatí predstaví. Vysokoškolákom môže byť ktokoľvek, aj na papieri. Veď kto ako a kedy skontroluje, či nejaký Číňan naozaj chodí na univerzitu. Papier znesie všetko, viem, že aj podfuky sa dejú. No ale s tým treba rátať," dodal Richard Tkáč.

 

Ľahká činka ju prekvapujúco premohla

ŠTEFAN KÚŠIK

Slovenské ženské vzpieranie na rozdiel do mužského zastupovala na ostatných majstrovstvách Európy v talianskom Lignane Sabbiadoro jediná pretekárka Lucia Trojčáková. Rodáčka z Družstevnej, ktorá reprezentuje popradský klub Heavy Iron, obsadila síce v dvojboji 8. priečku s výkonom 204 kilogramov, ale trúfala si ešte na lepšie umiestnenie a hlavne výraznejšie rezultáty.

KOŠICE. V hmotnostnej kategórii do 69 kg zaostala v celkovom súčte za slovenským rekordom o jeden kilogram. Dosiahla najlepšie umiestnenie na ME a prekonala tak o jednu priečku lanskú pozíciu v Štrasburgu.

Zlé začiatky

V trhu skončila na siedmej priečke, keď dostala nad hlavu 92 kg, v nadhode skončila deviata (112 kg). "V oboch disciplínach som nebola spokojná, lebo som mala natrénované na viac. Nebolo to však podľa mojich predstáv," rozhovorila sa so sebakritickým podtónom východniarka. V trhu vyrovnala slovenský rekord, v nadhode za ním zaostala o jeden kilogram. Úvodné pokusy Lucii vonkoncom nevyšli. Vysvetlenie bolo v jej podaní zaujímavé, možno až paradoxné. "Tým, že som nerozhodovala o základných hmotnostiach, som bola v nevýhode. Boli ľahké." Činku, na ktorej bolo 86 kg, premiestnila v pohode dva razy v rozcvičovni, no na pódiu to bolo na ňu v úvode priveľa. "Zrejme som pokus výrazne podcenila." Trojčáková uvažovala o tom, že ako základ by si v trhu dala 88 alebo 90 kg a v nadhode 114-115 kg. "Nerozhodovala som však o tom ja." V nadhode zvládla 112 kg na druhý pokus, do tretice si dala naložiť 115 kg, ale nezvládla ich. "Točila sa mi hlava." V trhu 86 kg "urobila" na druhý pokus a situáciu zachránila s 92 kg.

Chcel ísť na istotu

Medzi reprezentačným trénerom Rudolfom Lukáčom a našou pretekárkou došlo k rôznemu pohľadu na to, aký bude základ. "Chcel ísť na istotu, ale neviem, kde ju hľadal. Pre mňa to nebolo dobré. Už dávnejšie sme sa o tom rozprávali, ale nedal si povedať, musela som sa mu prispôsobiť." Muži bojovali zároveň aj o účasť na OH v Pekingu, no L. Trojčáková na olympiádu pomýšľať nemohla. Iba keby dala v trhu 98-100 a v nadhode okolo 122-125 kg. "Na takúto vysokú métu som sa ešte nedokázala vyškriabať." V tréningoch zvládla 96, respektíve 124 kg, no súťaž je o niečom inom. Ani zďaleka sa v zápolení k týmto hmotnostiam nepriblížila. "Nabudúce bude pre mňa dôležité určiť si štartovaciu pozíciu, lebo sama viem najlepšie, ako sa cítim, v akej som forme. Takto som doplatila na to práve ja." Našu zástupkyňu mrzelo, že neodovzdala všetko, čo v sebe skrývala. Viacmesačná príprava nenašla primeranú odozvu. Nehovoriac o tom, že jej hendikepom je, že ju nemá kto ťahať, lebo nežné pohlavie v tomto odvetví je na tom tak, ako je. "Momentálne sa budem chystať na majstrovstvá Slovenska, kategórii do 69 kilogramov zostanem verná."

 

Kúpili si Tešoviča, ale titul neobhájili

Neuveriteľne málo stačilo, aby vzpierači Mestského klubu vzpierania a silových športov Košice získali aj do tretice v slovenskej extralige družstiev majstrovský titul. Podľa sinclairovho bodovania ich od obhajoby delilo 0,0296 bodu. V Trenčíne pritom Košičania nastúpili s najlepším slovenským vzpieračom, medailistom z nedávnych majstrovstiev sveta v Thajsku Martinom Tešovičom. Tohtoročného majstra Európy, ktorý inak preteká za trenčiansku Duklu, si kúpili na extraligové finále.

KOŠICE. Tešovič je vo svete vzpierania pojem. Má na konte sériu úspechov. Košický klub ho získal na hosťovanie s tým, aby mu pomohol obhájiť zlato. Pritom slovenský reprezentant je členom VŠK Dukla Trenčín, takže v boji o prvenstvo nehájil farby materského klubu (zlato nakoniec získala domáca Dukla), ale najväčšieho konkurenta...

"Každý klub, ktorý chce niečo znamenať, sa snaží na finále extraligy sa posilniť. Podľa súčasných predpisov môže ísť aj o hosťovanie, ktoré sa týka len jednej akcie. Mohli sme sa pozrieť po zahraničnej posile, lebo aj také k nám prichádzajú, no my sme stavili na Tešoviča: Veď prečo by sme nevyužili to, čo nám umožňujú reguly," hovorí tréner MKVSŠ Košice Štefan Korpa. To, že Dukla prišla o najväčšiu oporu, komentoval slovami: "Isteže sa Dukla Trenčín oslabila výrazne, ale to nie je náš problém. Tešovič si vybavil, že môže súťažiť za nás."

Sumu za hosťovanie nezverejní

V boji o slovenský primát tak mali Košičania vo svojom "drese" slovenský klenot. Koľko ich stál? "Nerád by som sa k tomu vyjadroval. Ale vzpieranie nie je futbal. S Martinom sme sa dohodli. Niekomu by sa zdalo, že dostal veľa, niekto by mal pocit, že je to smiešne málo, no nebudeme zverejňovať, čo nás to stálo."

Chýbal jeden pokus

Každopádne s touto posilou si Košičania nemohli dať skromnejší cieľ ako zisk titulu. No ten im unikol o menej ako vlások. "Isteže s Tešovičom tu bola reálna šanca prvé miesto obhájiť. Martin odviedol svoje. Nad hlavu dostal to, na čom sme sa dohodli. To, že sme nevyhrali, nie je jeho vina. Tešovič šiel v deň súťaže na svadbu, takže sa program trochu menil, štartoval skôr. Vtedy sme ešte netušili, že jedno kilo budeme potrebovať na to, aby sme najväčšieho konkurenta predstihli. Stačilo by, keby si naložil o kilo viac. No ako vravím, Tešovič nesklamal, nám chýbali pokusy iných pretekárov. Stačil ešte jeden platný pokus hociktorého a máme zlato," povzdychol si Korpa.

Paradoxné je, že tréner obhajcu na súťaži v Trenčíne ani nebol. "U nás nestojí všetko na jednom človeku, v Trenčíne bol môj kolega Jaroslav Cigánek. Ja som mal už dávnejšie plánovanú dovolenku, bol som za dcérou v zahraničí. No správy som mal z Trenčína aktuálne. Viem, že organizácia tam škrípala. V jeden deň bolo viacero súťaží. Malo sa končiť okolo šiestej siedmej, namiesto toho sa končilo večer o desiatej."

Podpisová akcia

V slovenskom vzpieračskom hnutí to začína po čase opäť vrieť. Súčasné vedenie je kritizované opozíciou. Štefan Korpa sa ani netají tým, že vzal iniciatívu do svojich rúk. Šéf trénerskometodickej komisie podľa našich informácií navrhol odvolať reprezentačného trénera Rudolfa Lukáča. A stojí aj za podpisovou akciou, chce mimoriadne valné zhromaždenie zväzu. "Áno, mám výhrady voči súčasnému vedeniu zväzu. A tá podpisová akcia bola aj moja iniciatíva, no sme za tým viacerí. Ide nám o koncepciu práce, lebo treba urobiť niečo pre to, aby malo Slovensko v budúcnosti zastúpenie na olympiáde," vraví Korpa a nepriamo tým naráža na fakt, že na majstrovstvách sveta v Thajsku si naši reprezentanti olympijské miestenky nevyslúžili, pritom v hre boli tri.

Nejde o Lukáča

To, že Korpa, ktorý viedol reprezentáciu pred Lukáčom, žiada hlavu svojho nástupcu, komentoval takto: "Naša iniciatíva nie je o odvolaní trénera Lukáča. Ide nám o celé vedenie zväzu, to, ako pracuje. Tu nejde o osoby, ale o koncepciu, lebo tá nám chýba a za to niekto nesie zodpovednosť," povedal tréner MKVaSŠ Košice.

 

TOMÁŠ TÓTH

 

tomas.tothkorzar.sk

 

Slovenskí vzpierači na thajských slonoch

TOMÁŠ TÓTH, tomas.tothkorzar.sk

Svetový šampionát vzpieračov v Čiang Mai je minulosťou. Slovensko na ňom získalo zásluhou Martina Tešoviča jeden bronz, no tri miestenky na olympiáde v Pekingu, o ktoré mali naši reprezentanti v Thajsku zabojovať, sa mu neušli.

KOŠICE. V Thajsku sa predstavil aj pretekár MKVaSŠ Košice Richard Tkáč. V konkurencii 45 vzpieračov obsadil vo váhovej kategórii do 85 kilogramov 28. miesto. V nadhode dostal nad hlavu 175 kilogramov. V trhu 156 kíl, svoj osobný rekord si tak zlepšil o štyri kilá.

"Nemôžem byť spokojný. Aj napriek osobáku v trhu a vyrovnaniu svojho maxima v nadhode. Na tých 175 kilogramoch som už veľmi dlho. V Čiang Mai som sa mal posunúť na 180-tku. Ale ten pokus mi nevyšiel," sklamane komentoval svoje vystúpenie v Thajsku. Slovensku chcel pomôcť získať bod do olympijskej kvalifikácie. Pravda, to by musel skončil v dvadsaťpäťke najlepších. "Aj keby som dostal nad hlavu 180 kg, tak by som bol len na 26. mieste. Pred šampionátom bolo ťažké predpovedať, čo by mohlo znamenať bod, šanca tu bola, ak by som vychádzal z minuloročných výsledkov. Ale vždy je to iné."

Problémy s letom

Richard ladil formu tak, aby práve v Thajsku vrcholila a on sa posunul na doposiaľ nepokorené méty. "Príprava mohla byť aj lepšia. Mali sme len tri sústredenia, zväz nemá prostriedky nazvyš. Myslím, že mi neprospela ani únavná cesta. Mali sme letieť 14 hodín, namiesto toho sme boli na cestách 40 hodín. Lietadlo z Budapešti do Bangkoku neletelo. Let zrušili bez udania dôvodu, asi preto, že deň predtým v Thajsku spadlo lietadlo. Tak sme sa z Maďarska museli presunúť do Ríma a leteli odtiaľ. V lietadle a na letiskách sme strávili skoro dva dni."

Neúspešný boj o Peking

Slovensko malo jasný cieľ. Vyslúžiť si tri miestenky na olympiáde. Takto všetko speje k tomu, že na ňu pôjde len Martin Tešovič. "Jeden bod získal Kutlík, ktorý skončil v mojej váhovke na 25. priečke. No to je málo. Na budúcoročných majstrovstvách Európy budú v hre dve miesta. Ale bude to ťažké, Naozaj to vyzerá tak, že do Pekingu pôjde len Tešovič. Pre vzpieranie to nie je dobrá spáva. Dotácie sa delia z ministerstva aj na základe olympiády. Hoci je pravda, že v Sydney nebol ani jediný muž."

Siláci v kláštore

V Thajsku na rozdiel od starších kolegov z reprezentácie ešte nebol. Takže spoznával novú kultúru, život. "Postarané o nás bolo dobre. Či ubytovanie, doprava. A na rozdiel od Tešoviča, ktorý pretekal ako posledný sme aj niečo videli. Boli sme v parádnom kláštore. No ešte väčší zážitok bola jazda na slonoch. Thajsko stálo za to, ale domov sme sa vracali sklamaní, lebo nik nemohol byť spokojný s tým, čo sme dosiahli," dodal študent Technickej univerzity v Košiciach.

 

Slovenskí vzpierači sa chystajú pogratulovať thajskému kráľovi k osemdesiatke a zabojovať o Peking

 

Naším imperatívom na majstrovstvách sveta sú tri olympijské miestenky

Ešte nikdy neštartovala slovenská vzpieračská reprezentácia na majstrovstvách sveta v takom počte, v akom sa chystá na 76. šampionát mužov a 19. MS žien do thajského mesta Chiang Mai. V nominácii trénera Rudolfa Lukáča je sedmička borcov, ktorá má za úlohu vybojovať tri miestenky na budúcoročné olympijské hry v Pekingu.

Predvojom výpravy, ktorá do exotických končín sveta pocestuje na trikrát bol podpredseda Slovenského zväzu vzpierania a rozhodca IWF (Medzinárodnej vzpieračskej federácie) Košičan Karol Gumán. Povinnosti mu totiž velia zúčastniť sa zasadnutia technickej komisie, výkonného výboru, i výročného kongresu IWF. A celá tá procedúra štartuje už v dnes, tri dni pred súťažou v prvej hmotnostnej kategórii. "Okrem týchto povinností musím byť aj pri tzv. verifikácii, to znamená, že každý pretekár musí nahlásiť svoj výkon, s akým základom do súťaže nastúpi, podľa čoho bude potom zaradený do A, B, C, a možno, podľa počtu prihlásených borcov, aj do D-skupiny. Ja to potom budem podpisovať," zastihli sme skúseného medzinárodného rozhodcu a vedúceho slovenskej výpravy už na ceste do ďalekého Thajska. "Samozrejme, čaká ma aj rozhodovanie samotných súťaží, o tom v ktorej kategórii si ´zapískam´ rozhodne technická komisia. Kongres IWF tentoraz nebude volebný, takže okrem schvaľovania kandidatúr a pridelenia organizácie majstrovstiev sveta na najbližšie roky asi na ňom nebude nič zaujímavé. Zostaví sa kalendár podujatí, a určite sa opäť budú vyhrážať dopingom. A vyrúbu pokutu tým, ktorí sa budú chcieť nejako vykúpiť..."

Až v ďalšej časti výpravy budú aj pretekári. "Najskôr Lukáč s Janíčkom a doktorom Zacharom, potom Tkáč s Kutlíkom a mojím synom, a napokon pocestujú najťažší chlapi, Martin Tešovič s dvoma nováčikmi Pokusom a Kruželom. Ja cestujem z Viedne do Bangkoku a odtiaľ domácou linkou do Chiang Mai, dve skupiny odlietajú zas z Budapešti."

Na zostave pre majstrovstvá sveta sa nezmenilo nič odvtedy ako ju napísal výkonný výbor Slovenského zväzu vzpierania po košickej kvalifikácii pred tromi týždňami. Sú v nej: Miroslav Janíček (WDK Dolný Kubín, hmotnosť do 69 kg), Viktor Gumán (VK Viktória Košice, 77 kg), Ondrej Kutlik (Diana Orol Ružomberok, 85 kg), Richard Tkáč (MKVaSŠ Košice, 85 kg), Martin Tešovič (VŠK Dukla Trenčín, 105 kg), Michal Pokusa (VŠK Dukla Trenčín, +105 kg) a Ondrej Kružel (ŠK Olympia Bobrov, +105 kg). "Treba zaklopať, ale nikoho netrápia vážnejšie zranenia. O tých drobných nehovorím, lebo vzpieranie je šport ktorý bolí. Naším imperatívom na majstrovstvách sveta v Thajsku sú tri miesta na olympiádu v Pekingu. O umiestneniach nehovoríme, tentoraz je podstatný zisk bodov, ktorý by nám tie tri miesta zaručil. Ak by k tomu pribudol nejaký titul alebo medaila, bolo by to perfektné. Maťo Tešovič je našou jednotkou, on môže siahať aj na tie najvyšie priečky, od ostatných chceme aby bodovali. Preto sme brali aj superťažkých borcov Pokusa a Kružela, lebo pri nižšej účasti v najťažšej hmotnostnej kategórii by mohli bodovať, teda, umiestniť sa do 25. miesta, za ktoré je ešte jeden bod. Rátame s tým, že každý zo sedmičky borcov by mal prispieť nejakým bodíkom."

 

Zaujímavosťou je, že internetový portál šampionátu má názov www.royalwwc2007.com, čím si thajskí organizátori uctievajú svojho panovníka. Kráľ Bhumibol sa totiž v týchto dňoch dožíva osemdesiatky... A medzi gratulantmi bude celá svetová vzpieračská špička. "Tak ako bolo napríklad v Aténach pred olympiádou v Soule, teda šesťsto borcov a viac. Taká účasť sa na majstrovstvách sveta zíde len vtedy, keď sa bojuje zároveň o štart na olympijských hrách," chystal sa Karol Gumán v pozícii rozhodcu na poriadnu zaberačku počas desaťdňovej súťaže o tituly majstrov sveta i pekinské miestenky.

 

mat

 

Tréner za Gumána položil hlavu na klát

 

Tomáš TÓTH

Košice V thajskom Čiang Mai bude Slovensko na svetovom šampionáte v druhej polovici septembra reprezentovať sedmička vzpieračov. Do nominácie trénera Rudolfa Lukáča sa dostal aj Košičan Viktor Gumán z klubu Viktória Športhala (okrem neho i Richard Tkáč z MKVaSŠ Košice). Gumán patrí medzi dlhoročných reprezentantov. Do Thajska pocestuje napriek tomu, že sa nezúčastnil kontrolného štartu v Košiciach, no Slovenský zväz vzpierania jeho účasť na šampionáte aj tak odobril.

"To, že som bol nominovaný, ma až tak veľmi neprekvapilo. Ale medzi tými, ktorí cestujú do Thajska, nie som vďaka aktuálnej výkonnosti. Lebo od optimálnej formy mám ďaleko. Tréner Lukáč si ma vybral skôr na základe dôvery, preto, že už mám niečo za sebou, mám isté skúsenosti. Tak sme sa dohodli, že to skúsim," poznamenal Viktor, ktorý má za sebou asi desať účastí na svetových a európskych šampionároch. "Keby sa za mňa tréner nepostavil, tak nikam nejdem. Ja som mu aj povedal, že nie som taký pripravený, ako by som sám chcel. Aj preto som radšej nešiel na kontrolné preteky. Po prvý raz v kariére som nebol nominovaný na základe aktuálnych výsledkov. Viem, tréner dal, obrazne povedané, za mňa hlavu na klát. Povedal mi, že keď to vzdám, tak sme bývalí kamaráti," citoval Gumán Lukáča.

V Thajsku pôjde Slovákom o veľa. V hre sú olympijské miestenky. A naši vzpierači by chceli štartovať o rok v Pekingu. "Práve preto, že ide o olympiádu, tak som si povedal, že napriek pracovnej zaneprázdnenosti skúsim tímu pomôcť. Slovensko má silné mužstvo, neviem, či niekedy bolo také ako dnes. Takže tej šance sa treba chopiť. Vždy som sníval o olympiáde, teraz je tu možnosť vybojovať nejaké miestenky," máta Peking aj tohto Košičana.

Viktor priznáva, že príprave nevenoval toľko ako po minulé roky. Má na to svoj dôvod. Vzpieranie má rád, no nie je v jeho živote na najvyššej priečke. "Mám zodpovednú prácu, ktorá ma živí a aj bude. Tréning na šampionát si žiada svoj čas a toho mám málo. Prakticky nemám voľno. Ako právnik pracujem v nadnárodnej spoločnosti ako riaditeľ právneho odboru. Som zodpovedný za veľký počet zamestnancov a veľký balík peňazí. Chlapci, ktorí sa pripravujú na Thajsko, majú v hlave len činky. Ráno s myšlienkami na vzpieranie vstávajú, večer s nimi zaspávajú. Ja denne pracujem aj viac ako dvanásť hodín. Popri tom musím trénovať," popisuje Viktor svoj nabitý denný program.

Trénuje tak skoro ráno, alebo neskoro večer. "Ideálne je dvojfázovo, ale niekedy len raz. Viem, že na to, aby som tímu pomohol, musím dvíhať svoje optimálne váhy. Potom môžem byť v Thajsku prínosom."

Súťaž bude v kategórii do 77 kilogramov. V dvojboji má doposiaľ maximum 330 kilogramov. Koľko by dal v trhu a nadhode nad hlavu dnes? "Za týmito číslami dosť zaostávam. Ale chcem sa im priblížiť, to je môj cieľ. Mám ešte mesiac. Ak by som už vo vzpieraní nemal niečo za sebou, tak sa na to nedám. Kvôli tímu spravím všetko, len aby moja forma išla hore, aj keby som mal po nociach trénovať. Možno sa mi podarí dvíhať váhy na hranici mojich rekordov."

Na budúci týždeň majú reprezentanti ďalšie sústredenie. Doterajších sa nezúčastňoval. "Predtým som sa na ne jednoducho nedostal. Ale teraz sa už do Tatier chystám. Vymedzil som si na to priestor. Verím, že ma chlapci v tréningu potiahnu. Nie je veľa času na to, aby som výkony posunul na prijateľnú úroveň."

 

Sedmička vzpieračov na MS

 

Košice (TASR) - Osmička slovenských vzpieračských reprezentantov absolvovala v Košiciach kontrolný štart, po ktorom výkonný výbor Slovenského zväzu vzpierania schválil sedmičku borcov na 76. svetový šampionát mužov a 19. MS žien 16.-26. septembra v thajskom Čiang Mai. Podujatie je zároveň ďalším kolom svetovej olympijskej kvalifikácie do Pekingu.

Slovensko budú reprezentovať: Miroslav Janíček (WLC Dolný Kubín, do 69 kg), Viktor Gumán (Viktória Športhala Košice, do 77 kg), Ondrej Kutlík (Diana Orol Ružomberok, do 85 kg), Richard Tkáč (MKVaSŠ Košice, do 85 kg), Martin Tešovič (VŠK Dukla Trenčín, do 105 kg), Michal Pokusa (VŠK D.Trenčín, nad 105 kg), Ondrej Kružel (Olymp Bobrov, nad 105 kg).

 

Výkony borcov v Košiciach: Tešovič 390 (180+210), Kutlík 330 (150+180), Tkáč 321 (150+171), Janíček 290 (130+160), Svrček 310 (145+165), Žejdlík 262 (122+140), Pokusa 335 (145+190), Kružel 324 (144+180). Výkon Pokusu 190 kg v nadhode je novým slovenským juniorským rekordom. "Výkony zodpovedajú súčasnému stavu prípravy na MS. O týždeň nás ešte čaká päťdňové sústredenie vo Vysokých Tatrách, kde budeme dolaďovať formu, potom pokračujú reprezentanti v príprave vo svojích kluboch a od 14. septembra budeme po skupinách odchádzať do Thajska," povedal reprezentačný tréner Slovenska Rudolf Lukáč.

 
Zomrel nestor košického zápasenia Attila Boris

 

Tomáš PETRO

 

Košické zápasenie malo od svojho vzniku množstvo osobností, ktoré sa dokázali presadiť, nielen v bývalom Československu, ale i na ME, MS či OH. Vyrástli tu generácie výborných borcov, no len pri jednom mene sa už niekoľko rokov uvádza slovné spojenie nestor košického zápasenia - pri Attilovi Borisovi. Žiaľ, na tohto velikána žinenky budeme spomínať už len v minulom čase. Jeho veľké zápasnícke srdce dotĺklo v sobotu ráno po ôsmej hodine vo veku 73 rokov.

 

Attila Boris sa narodil 16. januára 1934 v Períne, no detstvo i celý život prežil v Košiciach. Už v mladom veku sa veľmi rýchlo skamarátil so športom. Bolo mu úplne jedno, o aké odvetvie išlo, v každom dominoval. V dorasteneckom veku bol až neskutočne zapálený pre šport - venoval sa nielen zápaseniu, ale i vzpieraniu, výborne hrával hokej, futbal či stolný tenis. Čoraz viac však inklinoval k zápaseniu. V mládežníckych kategóriách patril medzi najlepších, no prechod k seniorom nebol už taký jednoduchý a hoci sa na majstrovstvách ČSSR pravidelne umiestňoval do 3. miesta a nosil aj reprezentačný dres, titul majstra ČSSR sa mu nepodarilo získať. Možno aj preto sa skoro rozhodol pre trénersku dráhu. V roku 1959 po odchode Ladislava Nagya bolo košické zápasenie v troskách. Takmer sa rozpadlo. Z ničoho začal postupne budovať družstvo práve Attila Boris. Zo začiatku mal pod palcom všetky kategórie. Postupne si vypiplal si borcov k svojmu obrazu a už v roku 1967 sa tešil so svojimi zverencami z Lokomotívy Košice z druhého titulu majstra Československa. Ten prvý sa viaže ešte k ére L. Nagya. Lokomotíva malá skvelý káder, preto nečudo, že pod Borisovým vedením získala v silnej konkurencii vo vtedajšom Československu ďalších sedem majstrovských titulov!

 

"Synček" - priam až otcovsky oslovoval svojich mladých zverencov Attila Boris. Nerobil rozdiel medzi lepším a slabším. Všetci boli "synčekovia". Keď sa bývalých zápasníkov Lokomotívy spýtate na Attilu Borisa, prvé, čo sa im vynorí v pamäti, je práve "synček". Ako tréner bol prísny a mladíkov cepoval, no na druhej strane bol priateľský a kamarátsky. A hlavne sršal humorom. Nebolo mladého zápasníka - nováčika - ktorého by si na tradičnom sústredení v hoteli FIS vo Vysokých Tatrách nezavolal k sebe tým svojím povestným: "Synček, poď sem." A už sa piekla nejaká habaďúra. Raz ho poslal do pokladnice kúpiť lístky na kamzičie záprahy, inokedy mal v talóne ďalšie prekvapenia. Pamätné boli najmä jeho stretávky s rovesníkom Zdeňkom Srstkom, bývalým zápasníkom Bohemians Praha a neskôr i známeho herca z českých komédií. Keď boli spolu na turnajoch alebo sústredeniach, všetci sa mali na pozore.

 

Asi len ťažko by sme hľadali takého zápasníckeho srdciara, akým bol Attila Boris. Od rána do večera sa v jeho prítomnosti hovorilo len o zápasení. Celým srdcom i dušou bol oddaný tomuto športu. Pričinil sa o jeho veľké napredovanie, pretože práve Attila Boris presadil tento olympijský šport do Strediska vrcholového športu. Inicioval, aby sa I. liga vo voľnom štýle konala samostatne, nie spolu s grécko-rímskym zápasením. Mal najväčšiu zásluhu na postavení zápasníckej haly v Košiciach a je jedným zo spoluzakladateľov Olympijského klubu v Košiciach. Nečudo, že získal rôzne Ceny mesta Košice. Takmer 40 rokov sa venoval trénovaniu a nebyť podlomeného zdravia, ktovie, či by ešte nezostal pri ňom o nejaký ten rok dlhšie. Zápaseniu však zostal verný, neopustil ho, ani keď už Parkinsonova choroba bola v pokročilejšom štádiu. Vždy si našiel cestu do zápasníckej haly. A bolo jedno, či na žinenke bojovali žiaci, kadeti, juniori alebo seniori. Prišiel potichučky, sadol si na svoju stoličku, lavičku a pozeral sa. Nebolo jediného turnaja v Košiciach, na ktorom by chýbal. Bežne sa objavil aj na tréningu. Posedel pol hodinku a išiel domov. Nemohol vydržať bez svojho zápasenia.

 

"Dobre to robíte," pošepol spokojne na nedávnom mládežníckom turnaji Milanovi Vaňurovi, ktorý tak ako A. Boris kedysi, oprášil slávu zápasníckej Lokomotívy. Pomyselný štafetový kolík síce odovzdal už dávnejšie, ale touto vetou akoby sa pod neho aj podpísal. O necelý rok sa budú v Košiciach konať zápasnícke ME juniorov. Nestor košického zápasenia sa už na ne nebude pozerať priamo z hľadiska haly, ale o čosi z vyššia. Bodaj by na jeho počesť zostala nejaká medaila doma v Košiciach. Attila Boris by sa jej určite veľmi potešil.

 

Česť jeho pamiatke!

Tkáč netají, že Slováci v Česku dvíhajú činky kvôli peniazom

 

Tomáš TÓTH  21.5.2007

Košice V českej najvyššej súťaži vzpieračov hosťuje takmer kompletná slovenská vzpieračská reprezentácia. České kluby siahajú pravidelne po našich najlepších. Slováci boli oporami svojich tímov aj počas uplynulého víkendu. Za moravský Třinec dvíhal činky aj Košičan Richard Tkáč, člen MKVaSŠ Košice.

"Za Třinec nastupujem v českej lige už tretí rok. Je tam so mnou aj ďalší náš reprezentant, Janíček z Dolného Kubína," rozhovoril sa dvadsaťdvaročný Richard. Netají, že Slováci si do Česka odskakujú, aby si privyrobili. "Jasné, že je to predovšetkým o tom. Tí chlapci, ktorí sú v Dukle Trenčín, majú platy. No zvyšok vzpiera popri zamestnaní, ja chodím ešte do školy. Takže peniaze sa zídu. Dá sa povedať, že všetci reprezentanti sú aj v zahraničných kluboch. Dvaja v Rakúsku, zvyšok v Česku." Člen Mestského klubu vzpierania a silových športov sa nedávno zúčastnil aj na majstrovstvách Európy vo francúzskom Štrasburgu. Dieru do sveta umiestnením nespravil. V hmotnostnej kategórii do 85 kilogramov obsadil 15. priečku. V porovnaní s vlaňajškom si teda pohoršil, lebo predtým bol deviaty. "Pred rokom bola na šampionáte menšia konkurencia. Pritom, čo sa týka výkonov, som išiel hore. V dvojboji som spravil 327 kilogramov, doteraz bolo mojím maximom 320, takže som si spravil osobák. V trhu som zdvihol 152 kg, v nadhode 175. Ale s nadhodom som nebol spokojný. Nad hlavu som dostal len prvý pokus. Potom som sa dvakrát neúspešne pokúšal o 180 kíl," vrátil sa k vystúpeniu v krajine galského kohúta. Stále preteká v hmotnostnej kategórii do 85 kilogramov. Tak skoro ani vyššie ísť neplánuje. "Ešte nemám maximálnu váhu. V tréningovej fáze by som potreboval ísť na 87 kíl." V Španielsku sa konal šampionát Európskej únie do 23 rokov, z ktorého si vlani priviezol jedno striebro a dve bronzové medaily. No tentoraz Slovensko svojich zástupcov nevyslalo. "Nikam sme nešli z finančných dôvodov. Zväz povedal, že na to nie sú prostriedky. Pritom ak by som štartoval v kategórii do 94 kilogramov, tak ju pri súčasnej výkonnosti vyhrám."

Pred našimi najlepšími je ešte vrchol sezóny majstrovstvá sveta v Thajsku. Tkáč si miestom v nominácii nie je zďaleka istý. "Malo by nás ísť osem, do prípravy sa zapojí desiatka vzpieračov. Zatiaľ je všetko otvorené. Môže byť, že v osemdesiatpäťke budeme až traja. Potom by jeden určite vypadol. Okrem mňa ešte prichádza do úvahy Kutlík a Svrček. V súčasnosti je na tom najlepšie Kutlík, za ním nasledujem ja. No do septembra sa môže veľa zmeniť. Možno bude nakoniec Kutlík vo vyššej váhovej kategórii. Každopádne, bude to ešte boj o miesta. Šampionát v Thajsku je finančne náročný. Nehovoriac o tom, že podľa nových pravidiel musí byť pretekár v dejisku už tri dni pred súťažným vystúpením. Náklady na cestu a ubytovanie sú veľkou položkou. No Slovensko musí urobiť maximum pre čo najlepšie umiestnenie. V Thajsku sa bude rozhodovať o olympijských miestenkách. Zatiaľ nemáme ani jednu. V rebríčku krajín sme na 29. mieste. Ak by sme si o jedno miesto polepšili, na olympiáde v Pekingu by mohli štartovať traja Slováci. Jedine Tešovič má nárok na olympiádu. On by dostal voľnú kartu," poznamenal na adresu nedávneho majstra Európy jeho reprezentačný kolega Richard Tkáč. Sníva o tom, že raz okúsi atmosféru olympiády. No na veci sa pozerá reálne.

"Neviem. Chcel by som sa raz zúčastniť olympiády. No Peking to asi nebude. Skôr ďalšia olympiáda v Londýne," dodal.  

Činku chce skrotiť silou aj lepšou technikou

  • 31.1.2007
    		•

    Štefan KÚŠIK

    Košice V predbežnej nominácii na aprílové vzpieračské majstrovstvá Európy v Štrasburgu figuruje okrem ôsmich mužov aj jediná ženská zástupkyňa Lucia Trojčáková (na snímke). Členka popradského klubu Heavy Iron (klub založila vedno s priateľom, aby mala lepšie podmienky a zároveň by sa venovala výchove nádejí) by mala štartovať do 69 kilogramov, hoci predtým sa prezentovala neraz do 75 kg. "Obvykle vážim niečo cez sedemdesiat kilogramov, takže výhodnejšie je pre mňa o čosi schudnúť," vysvetlila zmenu rodáčka z Družstevnej pri Hornáde. Či napokon do Francúzska pocestuje, bude známe koncom marca. Východniarka by ale rada dokázala svoju opodstatnenosť štartu solídnym výsledkom. Skúsenosti z vrcholných podujatí už má, na ME štartovala už niekoľkokrát, hoci ju neobchádzala ani smola. Vlani napríklad v Poľsku na ME v B-skupine vyhrala síce trh výkonom 92 kilogramov a zlepšila o dva kilogramy slovenský rekord, no v nadhode neobstála a nebola klasifikovaná. Ba čo viac, musela si štart platiť z vlastného vrecka, taká bola totiž podmienka. Vyhnúť sa tomu mohla iba za predpokladu, že by dostala v dvojboji nad hlavu okolo 210 kg alebo by skončila v polovici štartovného poľa. "Okolo mojej nominácie boli zmätky, musela som svoje ambície dokazovať dodatočne, ale mala som chrípku a tak som nedokázala zaznamenať požadované výkony," vrátila sa k situácii pretekárka, ktorá najlepšie obstála pred piatimi rokmi na európskom šampionáte v Turecku ( 9. priečka v dvojboji). Naopak, nerada spomína na MS vo Varšave, keď - ako pripomenula vinou problémov vo vtedajšom klube nemala fazónu a vypadla tentoraz pre zmenu v trhu, lebo nezvládla základnú váhu.

    Dvadsaťpäťročná študentka na univerzite v Prešove so zameraním na telesnú výchovu je momentálne jedinou slovenskou vzpieračkou, ktorá si môže trúfnuť na solídne výsledky na medzinárodnom fóre. V poslednom čase sa venovala zvyšovaniu sily a zamerala sa i na techniku v nadhode. "Potrebujem pridať vo výraze. Rada by som sa dostala na taký sumár, aby som atakovala aspoň šiesty stupienok. Tréningovo mám na to, ale chýbajú mi súťaže. Muži majú ligu, ale ženy nemajú svoje zápolenia. Je iba pár akcií, kde sa môžeme prezentovať. Nehovoriac o tom, že vzpieračiek je na Slovensku ako šafranu. Možno desať," zvestovala neradostné informácie zverenka trénera Štefana Korpu, známeho odborníka. Ak by chcela uvažovať o miestenke na olympiádu v Pekingu, musela by sa vyhnúť jednak zraneniu, čo v tomto šprote nie je neobvyklé a okrem toho v budúcom roku jej prichodí obstáť na ME a MS. "Konkrétne by to predstavovalo trhnúť približne sto kilogramov a v nadhode premiestniť 130 kilogramov," naznačila ambície pretekárka, ktorá sa k tomuto pre ženy netypickému odvetviu dostala ako pätnásťročná prostredníctvom brata. Celá rodina je opantaná činkou, veď jej otec bol iniciátorom založenia klubu v Družstevnej. "Keď sa chce dostať vyznavač vzpierania na vrchol, trvá to naozaj dlho, oveľa dlhšie než v niektorých iných odvetviach. Táto cesta je neraz tŕnistá a ovplyvnená aj šťastím a hlavne zdravotným stavom. Lenže mňa to baví a napriek niektorým sklamaniam som odhodlaná vyžmýkať zo seba maximum."

    Spomienky na kauzu

    V roku 2004 nastal nešťastný okamih pre L. Trojčákovú na ME v Kyjeve. V jej vzorke pri dopingovej kontrole objavili stopy po zakázanej látke diuretikum slúžiacej na odvodnenie a úpravu hmotnosti. Automaticky prišiel dištanc v podobe dvojročného zákazu činnosti. Ani počas tejto nútenej pauzy nezanevrela na šport a tešila sa na návrat. Ako k tomu prehrešku prišlo? "Bola to v prvom rade nezodpovednosť niekoho iného. Vtedy som písala aj odvolanie, v ktorom som vysvetlila, ako k tomu došlo. Nebola to moja vina, nevedela som, aké prostriedky sa mi dostali do tela pred "Európou". Odvtedy si dávam pozor a sledujem pozorne, čo jem a pijem, aby ma už nikto nenamočil do problémov," povedala stále sklamaná, hoci poučená pretekárka, ktorú zarmútilo aj to, že hlavný aktér kauzy obišiel nasucho, len ona si musela odpykať dištanc.

     

    Vojaci vystriedali Košičanov

     

    Ľubochňa (TASR) - Borci Vojenského športového klubu (VŠK) Dukla Trenčín vyhrali sobotňajšie 2. kolo I.ligy vzpieračských družstiev a vymenili na vedúcej pozícii obhajcu titulu MKVaSŠ Košice, ktorý skončil tentoraz v konkurencii šiestich tímov druhý. Druhé kolo usporiadal WLC Dolný Kubín v telocvični ZŠ v Ľubochni, nad záverečným 3. kolom súťaže (má byť 18. novembra v Košiciach) sa vznáša kvôli ekonomickým problémom zväzu veľký otáznik. Úroveň 2. kola I.ligy ochudobnila neúčasť šestice seniorských reprezentantov Slovenska, ktorým sa sa zarátali ich výkony z nedávnych MS v Santo Domingu (Martin Tešovič, Ondrej Kutlík, Richard Tkáč, Pavol Svrček, Viktor Gumán, Jiří Žejdlík). Zato za MKVaSŠ opäť nastúpil reprezentačný tréner Rudolf Lukáč, ktorý za výkon v dvojboji 265 kg získal 343,6465 b., po dlhšom čase sa predstavil uzdravený reprezentant Miroslav Janíček z Dolného Kubína, ktorý vzoprel rovnako 265 kg a získal pre poriadajúci klub 344,1805 b. Najhodnotnejší výkon však patril Ukrajincovi Vasilijovi Kovaľčukovi štartujúceho vo farbách VŠK Dukla Trenčín, ktorý za 277 kg dosiahol 360,5408 b. Zo slovenských borcov v Ľubochni bol tentoraz najlepší Pavol Trojčák z MKVaSŠ, ktorý v dvojboji zvládol 302 kg a získal 348,6314 b.

    Výsledky - poradie družstiev v 2.kole: 1. VŠK Dukla Trenčín 1872,1938 b., 2. MKVaSŠ Košice 1801,3977, 3. WLC Elkop Dolný Kubín 1535,1954, 4. Viktória Športhala Košice 1423,3071, 5. TJ Dukla Trenčín 1392,4557, 6. Tatran Krásno nad Kysucou 1357,3322. Priebežné poradie po 2.kole: 1. VŠK Dukla Trenčín 3569,5604, 2. MKVaSŠ Košice 3548,4399, 3. Viktória Športhala Košice 3160,6693, 4. D.Kubín 3099,7366, 5. D.Trenčín 2864,1157, 6. Krásno 2668,6728 b.

     

    Podpredseda Slovenského vzpieračského zväzu Karol Gumán prepotil v Santo Domingu nejednu rozhodcovskú košeľu

     

    Dominikánci povzbudzovali každého, i keď kričali aj vtedy, keď nemali

    "Ja som prišiel kompletný, Viktor bez batožiny. Stratila sa mu niekde medzi Parížom a Viedňou. My sme mali na letisku dosť času, ale súdruhovia bagážnici mali asi naponáhlo," vítali sme otca Karola a syna Viktora Gumánovcov po desiatich dňoch v Karibiku opäť na rodnej hrude.

    Keď sme si neskôr dojednávali stretnutie, všetko bolo už v poriadku. "Asi pred pol hodinkou mu ju doručili, aspoňže v nej nič nechýba," mohla sa konečne po dvoch dňoch vybaliť aj druhá časť rodinnej vzpieračskej výpravy na svetový šampionát v Santo Domingu, hlavnom meste Dominikánskej republiky. "Rišovi Tkáčovi sa zas kufre stratili cestou tam, dostal ich až na druhý deň," bilancuje vzpieračské straty a nálezy podpredseda slovenského zväzu a uznávaný medzinárodný rozhodca, Košičan Karol Gumán.

    Pred troma rokmi kanadský Vancouver, vlani Katar, teraz exotický ostrov v Atlantiku, o rok Thajsko. A to sa ešte "valibuci" z tichomorského Nauru pred časom zriekli organizácie majstrovstiev sveta. Tak trochu mi Svetová vzpieračská federácia (IWF) pripadá ako cestovná kancelária vyberajúca pre svojich klientov samé fajnové destinácie. S "malým" rozdielom od klasických dovolenkárov. Do batožiny im vždy pribalí, ako bonus k drahému zájazdu, aj pár kíl železa...

    "Je to síce exotika, ale pre nás to určite dobré nie je. Cestovať do Dominikánskej republiky je pre náš zväz veľmi vysoká položka. Prosili sme o nejakú podporu na ministerstve, ale napokon nám výdatne pomohol predseda Slovenského olympijského výboru, pán Chmelár," nemusel zostať doma nik z nominovanej šestice slovenských vzpieračov. "Na výkonnom výbore sme prijali dobré rozhodnutie, keď sme trojicu ostrieľaných borcov doplnili troma mladými pretekármi. Škoda len, že pre zranené zápästie nemohol na šampionát cestovať aj Janíček, čo by mohlo byť o pár bodíkov do olympijskej kvalifikácie viac," tvrdí Karol Gumán.

    Aj tak získalo Slovensko v konkurencii 79 štátov 29 bodov a solídne 28. miesto, čo nám po úvodnej kvalifikácii zaručuje zatiaľ dve miestenky na pekinskú olympiádu. No veľa nechýbalo, a mohli byť aj tri, s ktorými sa na zväze ráta. "Trojka to bude určite, lebo zatiaľ čo tohtoročný šampionát mal koeficient 1, nasledujúci bude mať 1,2, čo znamená asi toľko, že keď sme teraz nazbierali 29 kvalifikačných bodov, tak sme ich mali 29, ale keď v Thajsku získame napríklad 30, tak ich pri tomto koeficiente bude vlastne 36," vysvetľuje Karol Gumán trošku komplikovaný systém olympijskej kvalifikácie. "Tie miestenky nie sú menovité, ale je to počet pre federáciu, ktorá si môže vybrať koho na olympiádu pošle. Aj od nás tam pôjdu traja najlepší, nech sa o to medzi sebou pobijú."

    "Topscorerom" našej výpravy bol, už tradične, najstarší i najťažší muž v slovenských farbách, Martin Tešovič, ktorý dvihol v dvojboji (v plus stopäťke skončil šiesty) 20 olympijských bodov. "Martina už dlhý čas trápia svalové bolesti z nejakej infekcie, ktorú nosí v sebe. Stále ho to bolí, ale už si zvykol, takže si to vie dávkovať, a na posledný pokus v trhu ani nešiel, lebo vedel, že by to nemalo zmysel."

    Jediným bodíkom prispel do našej pokladnice aj Gumánov syn Viktor, vzpierač košickej Viktórie, ale prakticky amatér, lebo viac času musí venovať svojmu povolaniu právnika. "Dal o sedem kíl menej ako vlani v Dohe, a každé kilo prakticky znamená posun o dve miesta nižšie. V trhu bol dvanásty za stopäťdesiat kilogramov, no myslím si, že mohol ísť aj na vyšší základ. V jeho kategórii (do 77 kg - pozn. red.) bolo najviac borcov, až 52, a v béčku, kde vzpieral, ich bolo sedemnásť, takže na ďalší pokus čakal vari pol hodinu. V nadhode vzoprel 170, čo je o štyri kilogramy menej ako vlani, ale aj tak je z toho aspoň bod. Bol jedným z dvoch Slovákov, ktorý dvihli toľko, koľko sa od nich čakalo, od neho 320, od Tešoviča 400."

    Ďalší Košičan, borec Mestského klubu vzpierania a silových športov Richard Tkáč, šiel do Karibiku zbierať skôr cenné skúsenosti ako body. Aj keď trochu riskoval a tajil zranené zápästie. "Asi pred mesiacom a pol som nadhadzoval stopäťdesiat, keď mi padla činka. Nemohol som ju podržať, lebo som mal lakeť na kolene, čím sa mi prelomilo zápästie. Je to veľmi nepríjemné zranenie, lebo som nemohol trénovať výraz. Prakticky mesiac pred súťažou som vôbec nevyrážal, a tesne pred pretekmi som musel ísť na opich." 320 kilogramov v 85-ke je síce vyrovnaný osobný rekord, "ale keby dal o desať kíl viac mohol by byť aj na bodovanom mieste," hnevalo Karola Gumána, že mladý Košičan o svojom zranení čušal. "Pre zranené zápästie do Santo Dominga Janíček nešiel..."

    Napriek zdravotným patáliám je Rišo spokojný aspoň s trhom, kde dal nad hlavu 150 kg, čím si vylepšil osobák. "Kým v trhu som mal druhý najvyšší základ, v nadhode som ho mal najnižší, a keďže rozhodcovia zrušili medzi oboma disciplínami prestávku, mal som medzi pokusmi v trhu a nadhode asi minútu a pol. Napokon sme získali aspoň päť minút, lebo sme zvýšili základ zo 165 na 170," čo mu vynieslo v nadhode iba 34. miesto, a v dvojboji ho posunulo na 30. priečku.

    "Tých 150 kíl v trhu bolo pre nás tri dni doslova nočnou morou," vraví Karol Gumán. "Toľko dal aj Viktor deň predtým, a po Rišovi aj Kutlík. Išiel som za Martinom Tešovičom a povedal mu - dúfam, že ich nedáš aj ty..."

    Doping

    Samostatnou kapitolou "výletu" svetového vzpieračského výkvetu do exotického Karibiku je doping. Popísalo sa o ňom azda viac ako o priebehu a výsledkoch samotných súťaží, že IWF od dištancu previnivšieho sa zväzu ustúpila a trestá opäť len jedincov, s tým, že "hriešnym" federáciám ponúka možnosť z globálneho dištancu (ak má niektorá viac ako troch previnilcov) sa vykúpiť. A tak pribudlo na konto "International Weightlifting Federation" 450-tisíc dolárov z Ruska, 400-tisíc z Kazachstanu i Iránu... "Ale jednotliví hriešnici, samozrejme, chýbali. Až na Albáncov, o ktorých sa vedelo, že dopovali, ale boli chytení len dva týždne pred majstrovstvami sveta, takže im nestihli urobiť B-vzorku. Oni určite nebudú mať na to, aby zaplatili," presvedčený je podpredseda Slovenského zväzu vzpierania, že možnosť vykúpenia sa je len pre silnejšie federácie.

    Keby naďalej platilo pravidlo, že ročným či dvojročným dištancom je potrestaná celá federácia v prípade, že dopingoví komisári načapú troch a viac jej vzpieračov, v Santo Domingu by povesť najsilnejšieho muža planéty nemohol obhajovať ani Hossein Rezazadeh, hoci bol jediný z Iráncov "čistý". "Šéf IWF Tamás Aján urobil gesto a Rezazadeha sám do Santo Dominga pozval. Keby to totiž Iránec dal na civilný súd, lebo on sa vzpieraním živí, tak by ho určite vyhral, a pre IWF by to boli nesmierne peniaze..."

    Naši borci sú vraj trochu šetrnejší, a nechcú takou hlúposťou priviesť materský zväz na psí tridsiatok. "Neoplatí sa riskovať, dopingové kontroly sú veľmi prísne," tvrdí Richard Tkáč, že z odobratých vzoriek slovenských vzpieračov žiadny "malér" nehrozí. "Aj ja som o tom presvedčený," pridáva sa skúsený funkcionár. "Ale ruku do ohňa za to aj tak nedám..."

    Hroziaci papaláši

    Bielo-modro-červený štátik na teplučkom ostrove je možno súci na luxusnú dovolenku, ale zveriť mu usporiadanie jedného z vrcholných športových podujatí roka nebolo od Medzinárodnej vzpieračskej federácie práve najprozreteľnejšie. Počas priamych prenosov na Eurosporte ste sa mohli preniesť v čase do televízneho praveku, a zdalo sa, že povestnou ležérnosťou domorodcov sa rýchlo nakazilo aj to, čo sa malo starať o to, aby ste z nich mali nejaký zážitok. "Celkový systém nefungoval, ale nebolo to vinou vzpieračskej federácie, ale Eurosportu, lebo oni sami tým poverili domácich. A medzi nimi nikto normálny nebol," počul aj Karol Gumán o spúste sťažností spoza oceána. "Potom boli ľudia zo všetkého nervózni a zlí. K atmosfére nepridávala ani horúčava, ktorá tam panovala. Keď ste päť či šesť hodín v jednej miestnosti, kde nie je klimatizácia, niet sa čomu čudovať. V takzvanej VIP miestnosti ste sa jeden deň mohli napiť aspoň ľadového čaju, ale na druhý deň už nebol, a tá ich tortilla sa sotva dala konzumovať."

    Pre rozhodcu IWF bol vzpieračský pavilón Dr. Josého Joaquína Puella v East Parku miestom, kde denne prepotil nejednu rozhodcovskú košeľu. "Máme prikázané jednotné oblečenie, modré sako, sivé nohavice, košeľu s kravatou. Keď šéf jury dovolí, sako môže ísť dole. Pískal som v deviatich váhach, v jeden deň dokonca dvakrát, a keď som chcel vidieť v akcii i našich, bol som tam vlastne furt. Nešťastne bolo riešené i ubytovanie, lebo z hotela do haly to bolo autobusom trištvrte hodiny. Musel som tam byť hodinu a pol pred vážením, dve hodiny trvalo váženie, dve hodiny súťaž, a hodinu a pol som tam bol ešte aj po nej. No keď bolo po mojej kategórii a ešte som chcel vidieť našich, už som to nevydržal a musel som sa vrátiť prezliecť sa na hotel, lebo som cítil, že smrdím..."

    Potili sa aj iní, ale miestnym papalášom to vôbec neprekážalo, keď sa pri otváracom ceremoniáli chceli ukázať. "Tuším to bol predseda ich olympijského výboru, a ešte dvaja nejakí funkcionári, ktorí nám nadávali hodinu a pol vo svojich prejavoch. Aspoň to tak pri toľkých decibeloch vyzeralo, lebo som im nerozumel ani slovíčko, keďže bliakali po španielsky. A ten posledný nám už hrozil päsťou, keď stále omieľal Republica Dominicana! Po nich mal mať ešte prejav aj Tamás Aján, ale po hodine a dvadsiatich minútach, keď sme vyšli von trochu sa prevetrať, lebo sa to už nedalo počúvať, vraví mi pred halou, že to skráti na päť minút. A keď svoj krátky príhovor skončil, bola pod ním mláka... Asi o hodinu a pol som už bol v hotelovej izbe, zapnem televízor, a tí traja tam ešte stále tancovali s babami na pódiu."

    Tak ako papaláši, aj miestne publikum bolo málo známym športom doslova nadšené. "Divákov chodilo dosť, a fandili každému, bolo im jedno komu, vzpieranie sa im páčilo. Problém bol len v tom, že kričali aj vtedy, keď nemali, keď sa vyžaduje, aby bolo v hale ticho. No keď bol v akcii nejaký ich borec, tak boli trochu nefér. Raz som v prostriedku pískal kategóriu, v ktorej ich vzpieračka bojovala o medailu a uznali sme pomerom 2:1 pokus jej súperky. Domáci okamžite protestovali, ale jury nás jednoznačne podržala a naše rozhodnutie nechala v platnosti. Aj keď tým Dominikánka prišla o medailu," stal sa nevysoký Slovák v ten podvečer štátnym nepriateľom Dominkánskej republiky...

    Ako Lunik IX

    Rozľahlé Santo Domingo má vraj čosi viac ako dva milióny obyvateľov, ale nedá sa povedať, že by bolo práve skvostom svetovej architektúry. "Okrem hotela, ten bol perfektný," pochvaľoval si aspoň ubytovanie Richard Tkáč. "Inak to tam vyzeralo ako na Luniku deväť, všade bordel a veksláci. Každý chcel na turistoch niečo zarobiť. Ale dá sa s nimi dojednať aj o päťdesiat percent nižšia cena. Ja som tak kúpil za dvadsaťpäť dolárov balík kubánskych cigár, vraj najznámejšiu značku."

    No slovenskí junáci vynachvaľovali aj krásu ženskej populácie karibského ostrova. "Mne sa tie baby zas až také krásne nezdali," tvrdí si svoje Karol Gumán. "Každá, ktorú ste stretli, ponúkala masérske služby, až mi to pripadalo, že deväťdesiat percent žien tam má povolanie masérka. A zvyšok sú predavačky. Až keď ste sa dali do reči, tak vám pošepkali, o aký druh masáže ide. No chlapci tam asi vôbec nepracujú, iba sedeli na motorkách a nadháňali tie ženské. Aj pred naším hotelom ich bolo vždy zo dvadsať. Tie motorky im slúžia aj ako taxíky. Sú síce dvojmiestne, ale oni na nej viseli vždy traja alebo štyria. Keď otec nesie deti do školy, jedno sedí pred ním, druhé za ním, a na konci manželka. Ale videl som aj inú zostavu. Vpredu otec, a za ním tri deti. Ani nezbadá, keď niektoré stratí. Na každom kroku vás otravujú, aby ste si od nich niečo kúpili. Nejaké drevené sošky alebo korálky. No jediné, čo sa tam oplatí kúpiť, sú cigary a rum. Predávajú aj nejaké koreniny vo fľaši, ktoré treba zaliať rumom alebo červeným vínom. Vraj je to vynikajúce na potenciu, tak som jednu fľašu doniesol aj domov. O účinku som sa ešte nepresvedčil, lebo sa to má vraj luhovať sedem dní," smeje sa slovenský zástupca v radoch IWF Karol Gumán.

    Necelé dva týždne exotiky mu vraj bohato stačili. A nič ho nepresvedčilo, aby na bránu do Nového sveta zaklopal ešte raz. Azda až vtedy, keď mu afrodiziakum z fľaše vyprchá. "Ani vtedy. Na dovolenku je to drahé, a tie korene vo fľaši sa dajú stále zalievať."

    Bohuš MATIA

     

    Kolená ho limitovali, Tkáč deviaty v Európe

    Tomáš TÓTH

    Košice V poľskom Vladivostove súperili najlepší vzpierači starého kontinentu o európske tituly. Slovensko na šampionáte reprezentoval aj Košičan Richard Tkáč. Pretekár MKVaSŠ Košice štartoval vo váhovej kategórii do 85 kilogramov. A ako sa mu vodilo? V dvojboji skončil na deviatom mieste. V trhu dostal nad hlavu 147 kíl, čo stačilo na deviatu priečku. V nadhode mu výkon 170 kg vyniesol desiatu pozíciu.

    Pre Tkáča, ktorý ešte vlani súťažil v juniorskej kategórii to bol prvý naozajstný štart na vrcholnom fóre medzi seniormi. Už v roku 2001 si vyskúšal európske pódium. Šampionát sa vtedy konal v Trenčíne. "Vtedy som obrazne povedané len privoňal k tvrdej konkurencii. Mal som len šestnásť, skončil na dvanástom mieste. Pravda, vtedy nás bolo v kategórii len 14. Teraz v Poľsku 18, takže som rád, že som sa dostal do prvej polovice štartového poľa," hovorí čoskoro 21 ročný odchovanec Košíc.

    Istým kritériom pripravenosti je aj to, do akej miery sa vzpierač priblíži k svojmu stropu. V trhu mal Richard osobák 147 kilogramov, v nadhode 177, tento výkon dosiahol na nedávnych majstrovstvách Slovenska.

    "Nevedel som na aké umiestnenie by som mohol pomýšľať, preto boli podstatné výkony. Myslím, že s trhom môžem byť veľmi spokojný. Vyrovnal som svoje maximum. V nadhode som urobil menšiu chybu, preto som nad hlavu nedal 175 kilogramov. Viem, že za osobákom som zaostal sedem kíl a to je dosť, no po prvý raz som začínal na tak vysokých základných váhach. Je to väčší nápor na psychiku. Na majstrovstvách Európy si nemôžete dovoliť tak veľké váhové skoky ako na domácej súťaži, kde si prihodíte o šesť kíl viac. Na medzinárodnej súťaži je to iné, tu si dvadsaťkilový nárast nemôžete naplánovať. Medzi jednotlivými pokusmi by boli veľmi dlhé pauzy. Preto som musel zariskovať a začať čo najvyššie."

     

    Výkon v nadhode poznačili Tkáčove zdravotné problémy. "Pred troma týždňami ma začali trápiť kolená. Mal som preťažené šľachy nad kolenami. Na niektorých tréningoch bol problém dvihnúť aspoň niečo. Takže, ak vezme do úvahy, že som nebol v ideálnom stave, tak som podal supervýkony," pousmial sa talent z Košíc. "Viem, že ak by som v trhu zvládol pokus na 150 kilogramoch, pri ktorom som spravil technickú chybu a ak by som v nadhode vyrovnal svoj rekord, tak sa posuniem o dve priečky v celkovom hodnotení. V dvojboji som dosiahol 317 kíl, na siedmu pozíciu som potreboval 328 a za ideálnych podmienok sa aj tých deväť kilogramov dalo dosiahnuť."

    Kúpal sa v ľadovom Baltiku

    Vladivostovo je na severe Poľska, neďaleko Gdyne. Najlepší vzpierači z celej Európy sa tak dostali k Baltiku. Aj Slováci sa tak poprechádzali po pláži. No nielen to. Košičan Richard Tkáč spoločne s reprezentačným trénerom Rudolfom Lukáčom sa zahrali na otužilcov a už začiatkom mája otestovali teplotu morskej vody. "Prehral som stávku, rovnako ako tréner. Ten sa s Ondrejom Kutlíkom stavil, že Bielorus Oleščuk v kategórii do 69 kíl svetový rekord nepokor, no pokoril tak sa tréner kúpal. Ja som sa s trénerom stavil, že v nadhode dám 180 kilogramov a že Kutlík zdvihne 187. Prehral som. Tak som musel do Baltiku. Skočil som a už aj vyliezol, voda nemala viac ako päť stupňov. Ale potešilo, že som mal spoločnosť, že aj tréner sa schladil," uškrnul sa Richard Tkáč, ktorý sa domov vrátil uťahaný po náročnej ceste vlakom.

     

    Košickí vzpierači odštartovali najlepšie

    3.4.2006

    Trenčín (TASR) - Na majstrovstvách Slovenska mužov, žien a juniorov vo vzpieraní v Trenčíne, ktoré boli súčasne aj nominačnou súťažou na aprílové ME, sa v konkurencii 70 borcov z 8 oddielov presadili favoriti. V kategórii do 77 kg triumfoval Rudolf Lukáč (Luke Trenčín). Účastník OH 2004 v Aténach, ktorý je súčasne aj reprezentačným trénerom, získal na Považí už svoj 14. majstrovský titul. MSR v Trenčíne boli zároveň úvodným kolom I. ligy vzpieračských družstiev seniorov, najviac sa v ňom darilo vzpieračom 1. MŠVK Košice. Po skončení podujatia schválili nomnináciu na ME v poľskej Wladyslawi, kde budú Slovensko reprezentovať Miroslav Janíček (do 69 kg), Jiří Žejdlík (do 69 kg), Pavol Cvrček (do 77 kg), Viktor Gumán (na snímke, do 77 kg), Ondrej Kutlík (do 85 kg) a Richard Tkáč (do 85 kg).

     

    Výsledky - víťazi - muži - do 56 kg: 1. Michal Palkovič 199,0 kg (92 kg trh + 107 kg nadhod), do 62 kg: 1. Lukáš Črep (obaja Ružomberok) 190,0 kg (85+105), do 69 kg: 1. Jiří Žejdlík (Dukla Trenčín) 250,0 (115,0+135,0), do 77 kg: 1. Rudolf Lukáč (Luke Trenčín) 305,0 (130,0+175,0), do 85 kg: 1. Viktor Gumán (Viktória Košice) 326,0 (156,0+170,0), nad 105 kg: 1. Peter Bakala (Krásno nad Kysucou) 297,0 (135,0+162,0), 2. Milan Kočnár (Košice) 292,0 (128,0+164,0), 3. Milan Korista (Viktoria Košice) 284,0 (134,0+150,0).

    Ženy - do 58 kg: 1. Kamila Búrská (JIM Ban. Bystrica) 131,0 (61,0+70,0), do 63 kg: 1. Marta Žiarová (Dukla Trenčín) 125,0 (55,0+70,0), do 69 kg: 1. Michaela Čižmádiová (Družstevná pri Hornáde) 85,0 (35,0+50,0),

    do 75 kg: 1. Lucia Olosová (Dolný Kubín) 108,0 (48,0+60,0), nad 75 kg: 1. Anna Horná (Dukla Trenčín) 117,0 (53,0+64,0).

    Družstvá: 1. MŠVK Košice 1744, 2. Viktoria Košice 1737, 3. VŠK Dukla Trenčín 1697.

     

    V Košiciach štartuje vzpieračská sezóna

     

    Košice (TASR) - Dvoma mládežníckými Veľkými cenami odštartuje počas prvej marcovej soboty v Košiciach vzpieračská sezóna na Slovensku. Na 24. ročníku VC Košíc, ktorý sa uskutoční od 9.30 h v špecializovanej Mestskej vzpieračskej hale vo Všešportovom areáli očakávajú jeho organizátori z Mestského klubu vzpierania a silových športov (MKVaSŠ) do 60 nádejí z ČR, Litvy, Maďarska, Poľska, Rakúska a Slovenska. Žiaci ročníkov narodenia 1992 a 1993 budú súperiť v 9 hmotnostných kategóriách, po nich dievčatá a 5-členné družstvá dorastencov. Dejiskom 21.ročníka Medzinárodnej Veľkej ceny žiakov, dorastencov a junioriek, zapísanej pod názvom Grand Prix Schoolboy¤s and Schoolgirls do medzinárodného kalendára IWF, bude rovnako 4. marca od 9.00 h telocvičňa Školského športového centra na Čordákovej ulici. Organizátori z klubu Viktória Športhala Košice rátajú s účasťou asi 80 mladých vzpieračov z Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. Po súťažiach žiakov sa na pódiu uskutoční medzinárodné medzimestské stretnutie dorasteneckých družstiev Košice-Budapešť a na záver o 14.00 h medzištátne štvorstretnutie 5-členných reprezentačných tímov dorastencov Slovensko-Česko-Maďarsko-Poľsko.