Podpredsedu Slovenského zväzu vzpierania Karola Gumána rozhorčili návrhy uznesení predkladané na prijatie delegátom valného zhromaždenia

"Zákazom štartu niektorých družstiev v lige porušujú naše stanovy"

Už dlhšie je známe, že slovenské vzpieranie neťahá za jednu stranu povrazu, aj keď naši silní muži patria výsledkovo do lepšej kategórie silových športov. Kto neveril, že je tak, mohol sa presvedčiť na víkendovom valnom zhromaždení Slovenského zväzu vzpierania (SZV) v Ružomberku. Nazvime to slušne: nejednotnosť názorov.

Podpredseda Slovenského zväzu vzpierania Košičan Karol Gumán mal pre to, čo chceli presadiť niektorí delegáti valného zhromaždenia, lekársku diagnózu - že je to choré. A rozšíril ju na celé vzpieračské hnutie. Takéto reakcie spôsobilo najmä prijatie kontroverzného uznesenia, že v tohtoročnej lige družstiev nebudú môcť štartovať tímy, ktoré nemajú v súťažiach aj mládežnícke družstvá... "Dávali hlasovať o každej kravine, a potom predniesli návrh na toto uznesenie, o ktorom sa medzi delegátmi vôbec nehovorilo. No snahou presadiť ho jednoznačne porušili stanovy, pretože niektorým klubom narušili rozpočty, ktoré mali na súťažný ročník. To sa dva týždne pred jeho začiatkom predsa nemôže stať," tvrdí zväzový podpredseda. A to, na čom sa uzniesli delegáti zväzu (aj keď ich musela byť väčšina), ešte nemusí byť pre výkonný výbor, ktorý má rozhodujúce slovo, písmo sväté. "Konkrétne sa to týka obhajcu titulu trenčianskej Dukly, novovzniknutého klubu Športhala Košice (šéfom je Ladislav Poprocký, a nemýľte si ho s klubom Viktoria Športhala Košice - pozn. red.) a Dunajplavby Bratislava. Najskôr hovoria o tom, ako treba Dunajplavbu podporiť, a vzápätí ju chcú vysánkovať z najvyššej súťaže. Veď tie kluby ani nevedeli, že majú mať mládežnícke družstvá, že to je podmienka vstupu do ligovej súťaže. Inak by prihlášku asi neposielali. Oni sa k tomu aj hlásia, aby každý oddiel mal aj mládežnícke družstvo, ale keďže nevedeli, že je to podmienka, tak ho nemajú. Zatiaľ ho nemajú..."

Takže ich diskrimnáciu považujete za protiprávnu?

"Samozrejme. Dajme tomu, že si pred ligou už zohnali sponzora, ktorý im poskytol trebárs dvadsaťtisíc korún. Nakúpili dresy, tepláky, a teraz im oznámime, že nebudú štartovať? Môžeme rátať s tým, že jeden klub, keby sme to vo výkonnom výbore odsúhlasili, by nás vyšiel pri kompenzácii na stotisíc korún. Takže preto som presvedčený, že zvíťazí zdravý rozum, a všetky kluby, ktoré sa do ligovej súťaže prihlásili, v nej napokon budú môcť štartovať."

Prečo potom, na počudovanie, neprešiel návrh o zákaze štartu zahraničných vzpieračov v ligových tímoch, keď bol v podstate o tom istom, teda o podpore mládežníckeho vzpierania u nás?

"Oni sa totiž snažili v zákulisí presvedčiť niektorých delegátov, dostať ich na svoju stranu, ale ja som presvedečený, že mnohí z tých delegátov ani nevedeli o čom vlastne hlasujú. Dnes už prakticky neexistuje šport, kde nepôsobia zahraniční pretekári. Sú lepší ako naši, preto ich angažovanie má svoje opodstatnenie, keď chceme ísť vyššie. Aby naši videli, čo majú ešte urobiť, aby dosiahli ich úroveň. Tie peniaze vraj treba dať do mládeže. Tak potom prečo ľudia, o ktorých hovorím, kúpili vlani Tešoviča za štyridsaťtisíc korún? Pod rúškom mládeže chceli presadiť aj zvýšenie príspevku oddielom o štyristotisíc korún, aj keď vedia, že zväz ešte nemá rozpočet na túto sezónu, lebo nie sú peniaze. A pritom, vlani sa do mládeže investovalo viac peňazí ako kedykoľvek predtým. Alebo chcú zrušiť právo šéftrenéra reprezentácie Lukáča na rozhodovanie o nominácii pretekárov na vrcholné podujatia, a chcú si ho osvojiť sami. Traja ľudia akejsi papierovej trénerskej rady na čele so svojím predsedom pánom Korpom, ktorí sa spolu stretnú dva razy do roka, nechodia na sústredenia, do tréningových kempov, a nemajú ani páru o výkonnosti reprezentantov. A tie reči o tom, že je naše vzpieranie na ústupe sú blbosť, veď v posledných rokoch prakticky nebolo šampionátu, z ktorého by sa Slovensko vracalo bez medaily. Na najbližšie majstrovstvá Európy vysielame kompletnú osmičku borcov, a mohli sme si vyberať zo štrnástich kvalitných vzpieračov, ktorí momentálne tvoria reprezentačné áčko. Taký počet pretekárov v ňom nikdy v minulosti nebol. Maximálny počet borcov pôjde na európsky šampionát preto, lebo chceme získať dve olympijské miestenky."

Popdpredsedu SZV a šéfa košického klubu Viktoria Športhala Karola Gumána dráždi "opozícia" aj iným spôsobom. "Nehovorme o opozícii, lebo nie sme politici, ale športovci. Pán Korpa a spol. by nás chceli napríklad obrať aj o práva na organizáciu tradičnej Grand Prix, na ktorú máme ochrannú známku, a sme aj v oficiálnom kalendári Svetovej vzpieračskej federácie. Že Grand Prix budú robiť oni... Ľudia, ktorí majú na svedomí nekonečnú kauzu týkajúcu sa dlhu voči Slovenskej televízii, ešte z roku 2001, keď jej nezaplatili milión korún. Teraz je ten dlh už dvojmiliónový, pretože každým dňom rastie o päťstokorunové penále. Pravda, štatutárni zástupcovia zväzu sme teraz my, a dosiahli sme aspoň toľko, že je to vyšetrované, kto tento dlh spôsobil, lebo peniaze na zaplatenie STV vtedy boli..." tvrdí slovenský zástupca vo Svetovej vzpieračskej federácii.

 

Bohuš MATIA

 

Vzpierači košického MKVaSŠ chcú získať pozíciu slovenskej jednotky

Do majstrovského štvorlístka chýbajú ešte muži a tí najmladší

Majú už majstrovský titul v kategórii dorastencov i starších žiakov, a brúsia si zuby na zlato aj v ligovej súťaži mužov a mladších žiakov. "Aby sme to mali kompletné," tvrdí tréner Štefan Korpa, že to s útokom na pozíciu slovenskej jednotky medzi našimi vzpieračskými oddielmi myslia v Mestskom klube vzpierania a silových športov Košice celkom vážne.

"Medzi žiakmi sme titul obhájili a dorastenci ho získali konečne po rokoch. Ešte máme pred sebou posledné ligové turnaje v kategórii mladších žiakov, kde to vyzerá pre nás veľmi dobre, i v kategórii dospelých, kde zatiaľ strácame na Vojenský športový klub Trenčín dvadsať bodov. Ale to nie je také hrozné, že by sa to nedalo stiahnuť." Už aj preto, že záverečné, tretie kolo I. ligy a zároveň i finále Slovenského pohára mužov, žien a juniorov, hostia najbližšiu sobotu práve borci MKVaSŠ.

V Mestskej vzpieračskej hale pri ´blšáku´ budú dunieť činky od pol jednej popoludní. "Tých divákov síce, okrem bývalých vzpieračov či rodinných príslušníkov, na našich pretekoch veľa nemávame, ale začiatok sme predsa posunuli na neskoršiu hodinu, lebo v sobotu ráno by do haly prišlo ešte menej ľudí," verí Štefan Korpa, že aj domáce prostredie môže zohrať v boji o majstrovský titul svoju rolu. "Predsa, poznáme prostredie, môžeme si trošku prispôsobiť rytmus súťaže. Aj keď boli pokusy zmeniť jej časový program, oficiálne je začiatok stále o pol druhej."

Stiahnuť tých 20 bodov na trenčianskych vojakov prídu pomôcť aj posily. "Bude za nás vzpierať i reprezentačný tréner Rudo Lukáč, či Ondrej Kutlík, ktorý k nám prestúpil v júlovom termíne s tým, že mu umožníme hosťovať vo Viktórii. Klub má o to požiadať najneskôr dvadsať dní pred súťažou, ale keďže Viktória tak neurobila, využili sme ho my. K oporám tímu bude patriť aj Rišo Tkáč v 85-ke, či Paľo Trojčák, ktorý sa po polročnej pauze, keď končil vysokoškolské štúdium, vracia na vzpieračské pódium. Veríme v nejaké bodíky aj od Jara Cigáneka či Róberta Orbana. Samozrejme, Trenčín robí všetko možné preto, aby titul získal, ale to je šport," vraví Štefan Korpa, že jeho zverenci sú pripravení s vojakmi o majstra zabojovať.

Tak ako pred týždňom bojovali dorastenci. "Aj keď trošku v skľučujúcich priestoroch na sídlisku KVP, kde záverečné kolo ligy usporiadala Viktória. V miestnosti bez klimatizácie, kde bolo príliš veľa ľudí a trochu málo vzduchu, čo sa podpísalo aj pod výkony našich borcov. Tie nervy ma stáli nejaký ten vlas z tých, čo ešte mám na hlave. O náš druhý titul v sezóne sa najviac pričinili Karol Samko či Fero Eliáš, ale myslím si, že celé družstvo dorastencov je celkom dobré. Karol Samko je ešte len šestnásťročný chlapec a v tejto sezóne vytvoril už dva slovenské dorastenecké rekordy, dúfam, že do konca roka ešte nejaký pridá. Nemal však šťastnú sezónu, lebo kvôli zlým letenkám zmeškal štart na juniorských majstrovstvách Európy vo Švédsku. Keď tam prišiel, jeho váha sa už skončila, manažérsky to vôbec nebolo zvládnuté. Talenty však máme aj medzi žiakmi, k najvýraznejším patria napríklad Matej Kováč či Peter Balog," teší bývalého kouča slovenskej reprezentácie, že pár košických chlapcov predsa len neodrádzajú pľuzgiere na dlaniach od zdvíhaného železa...

mat

 

Týždeň pred európskym šampionátom vzpieračov sa Viktor Gumán na tréningu smoliarsky zranil

Natrhnutý sval i medailové ambície

Pätnásťtisícové turistické stredisko na brehu Baltického mora, poľské Wladyslawowo, bude prvý májový týždeň hostiť najlepších európskych vzpieračov. Na kontinentálny šampionát s poradovým číslom 85 (pre ženy ešte len 19) sa prihlásilo 232 borcov z 37 európskych federácií, medzi nimi i sedmička slovenských silákov v zostave: Jiří Žejdlík, Pavol Svrček, Miroslav Janíček, Ondrej Kutlík, Lucia Trojčáková a dvojica Košičanov Viktor Gumán (VK Viktória Športhala) a Richard Tkáč (Mestský klub vzpierania a silových športov).

Pri neúčasti Martina Tešoviča mal prevziať pozíciu jednotky v našom tíme 30-ročný odchovanec košického vzpierania Viktor Gumán. So všetkým, čo k tomu patrí, teda aj s ambíciou na nejakú z deviatich medailí, ktoré jeho 77-ka ponúka. Prečo píšeme - mal? Pretože od pondelka visí nad jeho štartom na majstrovstvách Európy veľký otáznik.

"Viktor si v pondelok na tréningu natiahol sval na nohe," zistili sme horúcu, a nie príliš potešiteľnú informáciu od jeho otca, druhého podpredsedu Slovenského zväzu vzpieračov Karola Gumána. "Takže, ktovie či na šampionát do Poľska pocestuje. Ukáže to až piatková magnetická rezonancia. Preto s tým ešte nechceme veľmi vyjsť na verejnosť. Je to smola, pretože Viktor mohol ako jediný z našich štartovať v A-skupine svojej kategórie, a stalo sa mu to v snahe niečo tam aj dokázať."

Sľubné boli už jeho vlaňajšie výkony a 8. miesto v dvojboji na svetovom šampionáte v Katare, pred prvým tohtoročným vrcholom sa v zákulisí šuškalo dokonca o medaile... "Rudo Lukáč už stabilne u mňa hovorí o medaile v trhu. A forma na ňu aj vyzerala," chystal sa Viktor pri Balte trošku ponaprávať aj svoje osobné rekordy. "Prirodzene, že som sa do Poľska tešil. Človek päť mesiacov drie, aby niečo dokázal, a pre takú hlúposť z toho nič nie je."

Skúsený slovenský vzpierač nevidí vývoj situácie okolo svojho zranenia nijako ružovo. "Žiadna sláva to nie je. Mám natiahnutý sval zospodu na bicepse pravej nohy. V piatok idem na magnetickú rezonanciu. Predbežné vyšetrenie ukázalo, že to, našťastie, nie je roztrhnuté, lebo by došlo k zakrvácaniu a vytvoril by sa hematóm a diera. Vyzerá to tak, že sval je len natiahnutý alebo natrhnutý. Ale pri takom zranení ten sval vôbec neviem použiť. Hovoril som už s trénerom Lukáčom, nechceme to nejako znásilňovať, pretože naším vrcholom sú skôr majstrovstvá sveta v dominikánskom Santo Domingo, ktoré sú zároveň aj olympijskou kvalifikáciou. Niečo podobné sa mi stalo už pred vlaňajším svetom v Dohe, na ľavej nohe, a riešili sme to na počkanie. Je k tomu treba laser, a relatívne sa to lieči rýchlo. Ale vtedy som sa zranil tri týždne pred šampionátom, kým teraz je to týždeň. Chcelo by to pokoj, ale na pokoj nie je čas," vyzerá to už asi tak, že naša reprezentácia sa v Poľsku bude musieť zaobísť bez svojho nepísaného kapitána.

mat

 

Vzpierač MKVaSŠ Košice Richard Tkáč si na majstrovstvách Európskej únie vylepšil osobné maximum o deväť kilogramov

 

Šesť platných pokusov zapísal naposledy ešte za žiakov

 

Po dvoch chudobných mesiacoch v kalendári Medzinárodnej vzpieračskej federácie je v marci už pár súťažných termínov, ktoré stoja za pozornosť. Aj keď sezóna sa stále iba rozbieha. Činky naleštili organizátori Stredoamerických hier v Guatemale, turnaja Arnolda Schwarzeneggera v americkom Columbuse, či Hier Commonwealthu v austrálskom Melbourne. Pre slovenskú mužskú reprezentáciu boli však najzujímavejšie majstrovstvá Európskej únie v rakúskom Bischofshofene.

 

Táto súťaž je na svete už 34 rokov, ale až po prijatí nových členských krajín do tohto kontinentálneho spoločenstva získala aj na športovej úrovni. Aj keď IWF upravila vekový limit pre jej účastníkov na 23 rokov. V 14-tisícovom mestečku pod chýrnym skokanským mostíkom Paula Aussenleitnera sa zišli pretekári (aj ženy) z trinástich európskych štátov. Medzi nimi bola aj pätica slovenských borcov, ktorá v hale Hermanna Wielandnera počas dvojdňových bojov ukula šesť cenných kovov. Tri medaily (všetko bronzové) zavesili na krk Ružomberčanovi Michalovi Palkovičovi v kategórii do 56 kg, tri (jednu striebornú a dve bronzové) si priniesol domov pretekár košického klubu MKVaSŠ Richard Tkáč dvíhajúci činky v kategórii do 85 kg, najúspešnejší člen slovenskej výpravy.

 

Rišo skončil v dvojboji druhý za Maďarom Norbertom Cserom, keď dal dohromady o 5 kg menej, no výkonom 320 kg si vylepšil svoj osobák z vlaňajších ME juniorov v Trenčíne o úctyhodných 9 kilogramov. Rekordné pokusy mal v trhu aj v nadhode - 145 resp. 175 kg. "Sám som bol prekvapený týmito výkonmi, lebo počas prípravy i súťaže ma sprevádzali zranenia, na začiatku ma trápilo koleno, potom chrbát. Prekvapilo ma i to, že som mal platných všetkých šesť pokusov, čo sa mi naposledy podarilo ešte niekedy v žiackej kategórii," spokojný je s prvým vážnejším štartom v novej sezóne 20-ročný študent tretieho ročníka ekonomickej fakulty TU v Košiciach. "Po zlatej medaile za trh na európskom šampionáte do šestnásť rokov v Klosterneuburgu pred piatimi rokmi sú to moje prvé medaily medzi dospelými, zhodou okolností opäť z Rakúska."

 

"Medzi seniorov prešiel iba vlani, zároveň sa posunul o hmotnostnú kategóriu vyššie, zo 77-ky do 85-ky, takže chvíľu ešte potrvá, kým sa tam etabluje. Spočiatku sa preto nedajú od neho čakať zázraky. Ale tie výkony v Bischofhofene boli veľmi dobré," potešil Richard aj svojho klubového trénera Štefana Korpu.

 

Príchod medzi seniorov a najmä skok o kategóriu vyššie nie je pre vzpierača jednoduchá záležitosť. "Nabrať tých osem kíl navyše sa nedá len tak. Keď to robíte rýchlo, tak je to iba tuk. A výkon nejde hore tak rýchlo ako váha," vraví Richard, že to s naberaním hmotnosti netreba uponáhľať. Na víkendovom šampionáte EÚ mal oproti hmotnostnému limitu ešte stále hendikep dvoch kilogramov. "Bolo to ešte o čosi menej, lebo som sa vážil poobede, keď som bol práve naobedovaný," má však ešte rezervy, kým bude jeho hmotnosť akurát.

 

Takže výbeh na slávny skokanský mostík v Bischofshofene nebol súčasťou zhadzovacej procedúry, navyše, uskutočnil sa až po jeho súťaži. "Mali sme deň voľna, tak som sa chcel aj niekde popozerať. A keďže sa zaujímam aj o iné športy, nielen o svoje vzpieranie, lákalo ma obzrieť si ten mostík. Lýtka dostali poriadne zabrať, vyšplhal som sa až po odrazovú hranu. Ale stálo to zato."

 

Koncom apríla sa začínajú v poľskom Cietniewe majstrovstvá Európy vzpieračov, ale košický silák na nich bude chýbať. "Je to ešte len môj prvý rok v osemdesiatpäťke, a aj keby som na európskom šampionáte zopakoval výkony z Bischofshofenu, veľa vody by som s nimi v tejto kategórii asi nenamútil. Pre mňa je preto zaujímavejší štart na univerzitných majstrovstvách sveta v tureckom Izmire začiatkom júla. Predsa len, budem mať viac času na prípravu. Účasť v Izmire je však aj otázka financií, musím si nájsť nejakého sponzora, pretože Slovenský vzpieračský zväz túto akciu nepodporuje. Vlani bol, dúfam, že sa podarí aj teraz." No s mladým Košičanom sa v reprezentačnom výbere počíta už na tohtoročnom (na prelome septembra a októbra) svetovom šampionáte v dominikánskom Santo Domingo.

 

Najbližie je však v pláne prvoaprílový domáci šampionát v Trenčíne. "Keby som atakoval výkony z Bischofshofenu, bolo by to super. Ale po návrate z Rakúska som dosť unavený, na prvom tréningu v našej telocvični to vyzeralo strašne."

 

mat